6. Kapitola

23. dubna 2013 v 17:59 | Saška |  Tajomstvo vlkov
S nich išla hrôza, až strach. Prišli bližšie no v tom......

Sa vyrútilo z poza rohu ďalšie auto no toto som poznala až veľmi dobre. Z toho nádherného čierneho auta vystúpil Jacob a aj Embry. Náhle som pocítila, že už mi nič nehrozí, zmocnil sa ma kľud. Podišli ku nám a hlavne čo spravili bolo, že sa postavili pred nás v ochrannom geste. Bolo to od nich veľmi milé a pekné, ale bála som sa čo by sa im mohlo stať. S tých ľudí som nemala veľmi dobrý pocit. "Ahoj Roko, Zandome. Prečo ste nás postili svojou prítomnosťou v tej nie práve najlepšej chvíli a samozrejme aj na úplne zlej adrese." povedal to cez zuby a asi sa mi zase zdalo, že som od neho začula mierne ako keby vrčanie. Ale asi mám zase halucinácie. "Tak tomuto hovoríš privítanie starého kamaráta?" spýtal sa posmešne jeden z nich. "Vieš, Zandome, ty už dávno nie si môj priateľ, ako sa nazývaš, už je to pekných pár rokov. Ak niečo odo mňa alebo od mojej rodiny niečo potrebuješ tak ťa tam veľmi rád odprevadím. A bol by som rád kebyže dáš týmto krásnym dievčatám pokoj." Povedal a mňa zahrialo pri srdci z jeho slov. ÁÁÁ... podľa neho som krásna. Toto poznanie ma skoro dorazilo. "To nebude potrebné, ale ver tomu, že toto stretnutie nie je naše posledné." Prišlo mi to ako, keby posledné slová venoval mne. Otočili sa a nasadli do auta. "Tak to by sme mali." povedal mierne pokojnejšie Embry, "i keď túto vyhrážku by som nebral na ľahkú váhu" povedal už o niečo tichšie ale aj tak som ho počula. "Tak dobre. Budeme musieť byť opatrnejší a hlavne povedať to otcovi on už bude vedieť čo s tým" povedal ako by sme tam s El ani nestáli. "Mohol by si mi prosím ťa vysvetliť, čo sa to tu vlastne stalo? Kto boli tí chalani?" nevedela som čo sa skôr spýtať. No keď obaja mlčali otočila som sa na päte a odkráčala urazene domou. Ja viem je to detinské, ale ja som chcela vysvetlenie. "Prosím ťa Natt, počkaj ja ti to vysvetlím, ale ešte nie je ten správny čas. Prosím ver mi." počula som za sebou Jacobou zúfalí hlas. Veľmi som chcela zastať, ale ja som bola taká vystrašená, že som ani nevedela čo mám robiť. Prišla som domou, zakričala na maminu, že som doma a išla do izby. Dala som si sprchu a začula som zvoniť svoj mobil. Bolo mi jedno kto mi volá. Ale vedela som, že to bude Jacob. V sprche som strávila skoro pol hodinu. Potom som sa pripravila do školy a išla si niečo zajesť. Akurát som si robila cereálie s mliekom keď za mnou prišla mamina. "No tak Natt, mohli by sme si urobiť pekné poobedie zajtra nemyslíš? Ty, Ja a ..." tak toto by asi prekvapilo aj mŕtvolu, už dlho si mamina nechcela spraviť pekné poobedie. "Ty, ja a kto mami??" bola som zvedavá. "Dobre, poviem ti pravdu. Pamätáš si na toho pána, ktorý bol u nás na návšteve aj so svojím synom?" tak to bol dosť dobrý začiatok, až som cítila ako sa mi pomaly otvárajú ústa. "Tak nás dve pozval Markus k nim domou." tak toto by som nečakala. Viem si úplne živo predstaviť ako som sa musela tváriť. Ale moja mamina vyzerala byť šťastná, že nás pozval, tak som jej predsa nemohla spraviť, že odmietnem a tak som len prikývla na súhlas. Mamka od radosti až poskočila. Takéto správanie som u nej ešte nevidela. Správa sa horšie ako pubertiak. Prišlo mi to vtipné tak som sa začala smiať na celý dom a ona sa ku mne pridala. Potom sme si išli pozrieť ešte nejaký film a šla som spať.
Ráno ma zobudil nepríjemný zvuk môjho budíku. Nechcelo sa mi vstať ale už som počula ako mi mamina robí raňajky. Obliekla som sa zjedla som sendvič, čo mi mamina spravila a išla som na zástavku. Tam sme sa znovu všetci stretli, veď tak máme zvykom. Po ceste do školy som El povedala kam idem poobede a nechcela uveriť vlastným ušiam. Čakali sme na Lucy, keď k nám prišli Jacob s Embrym. Privítali sa a Jacob prišiel bližšie ku mne. "Ahoj Natt, prepáč za ten včerajšok ale ver mi. Bude lepšie ak to necháš tak. Všetko sa v praví čas dozvieš" pozrel na mňa s psím kukučom a ja som sa na neho už nemohla dlhšie hnevať. Veď vyzeral tak krásne. Išli sme do triedy, samozrejme prvá hodina biológia. Tú som našťastie mala s Jacobom a tak sme sa celú hodinu bavili o všetkom a zároveň o ničom. Prišiel obed a my sme si ako zvyčajne išli sadnúť k nášmu stolu. Neskôr za nami Prišli aj Jacob s Embrym, no a čo sa zas nestalo celá jedáleň stíchla. Oni si k nám prisadli a začali sme sa baviť. Poslednú hodinu som mala telesnú. Ja ju tak neznášam, no našťastie pre mňa so mnou trpela aj El, Daphne, Lucy, ale aj Nick, Kevin, David a Mark. No a nakoniec tu bol aj môj krásavec. Po hodine som sa išla prezliecť, ako som vychádzala zo šatne čakal na mňa Jacob. "Oco mi volal, vraj idete ku nám s maminou na návštevu tak váš mám doviesť. Mohla si mi to ráno povedať." ups, ja som zabudla, že dnes ideme k Martinézovcom. "Prepáč nejako mi to vyletelo z hlavy." usmiala som sa na neho. "Uf, no nevadí tak poďme. Chcel by som ťa poprosiť aby si si zobrala plavky k nám chcem ti niečo ukázať" zas sa na mňa pozrel s tým krásny kukučom. Prišli sme k nám zaviedla som ho do obývačky zakričala na maminu, že máme návštevu a rýchlo vybehla do izby zabaliť si moje plavky do kabelky. Ako som schádzala dole počula som, že sa s Jacobom už rozpráva mamina. Nasadli sme do auta a vydali sa na cestu. Už sme išli dobrú pol hodinu keď sa mamina spýtala: "Tak Jacob bude cesta ešte dlho trvať?" tak toto by som na ňu nepovedala. "Nie už iba niekoľko metrov." Ako to povedal zabočil na štrkovú cestu cez les. Mierne ma to vystrašilo, ale nemyslela som na to. Prišli sme pred vysokú bránu na ktorej stáli asi šiesti chlapci. Brána sa otvorila a to čo som uvidela pred sebou mi vyrazilo dych.....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 k. k. | Web | 23. dubna 2013 v 18:25 | Reagovat

Pěkné. ;))
Píšeš fakticky nadherně. Závidím. ;))*

2 Clarush* Clarush* | Web | 24. dubna 2013 v 18:16 | Reagovat

Krásný.. mimochodem jsem zpět :D

3 sasenka333 sasenka333 | Web | 24. dubna 2013 v 22:56 | Reagovat

[1]: som rada že sa ti tí páči a ďakujem za pochvalu to má neskutocne potešilo ;-)

[2]:  ďakujem a teším sa že si späť dúfam že čoskoro pridas prebudenie:-)

4 Chantal | robert-downeyjrcz Chantal | robert-downeyjrcz | Web | 25. dubna 2013 v 15:13 | Reagovat

Moc hezké :)

5 Clarush* Clarush* | Web | 3. května 2013 v 6:30 | Reagovat

No.. na probuzení se vrhnu snad v nejbližší době :)

6 Livv Livv | Web | 3. května 2013 v 17:36 | Reagovat

Co tam uviděla? Co?! Chci vědět! :O :D

Jinak na SB, přijímám. ;)

7 sasenka333 sasenka333 | Web | 3. května 2013 v 17:41 | Reagovat

[6]: ešte dnes bude kapitola tak uvidííš :) :)

8 Scriptie*13* Scriptie*13* | 5. května 2013 v 9:56 | Reagovat

Wau... Moc hezká kapitola. I když nevím, o co go. No, však já se na to podívám... :D
Díky moc za pochvalu, to člověka potěší. Zvlášť začatečníka.
A co se týče tvého dotazu: proč ne, akorát  mi spíš vadí to slovo "spřátelit". Vidím v tom povinnost navštívit něčí blog. Ale dám si tě pod rubriku oblíbení, protože se mi opravdu líbí, jak píšeš. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama