5. Kapitola

16. dubna 2013 v 23:00 | Saška |  Tajomstvo vlkov
Dúfam, že sa bude páčiť :-)



V prvej sms stálo: °Ahoj, prepáč za ten otrasný koniec úžasného dňa, ale kebyže neprídem hneď ako mi oco volal tak sa stane niečo zlé.° hmm..tak to by som bola zvedavá čo zlé by sa stalo kebyže príde o päť minút neskôr, prebehlo mi mysľou. V druhej bolo : °Dúfam, že si sa nenahnevala, veľmi by ma to mrzelo. :(° tak toto ma trochu potešilo. A tá posledná sa mi páčila najviac: °Tak asi si sa nahnevala :(. Ešte raz prepáč mrzí ma to. Ale ja ti to vynahradím. Ak sa so mnou budeš zajtra v škole rozprávať.° Keď som dočítala správy na perách mi pohrával jemný úsmev, no potom som sa pozrela na hodiny. Skoro mi oči vypadli. Bolo už pol ôsmej najvyšší časť vyraziť z domu. Akurát som sa obúvala keď mi volal Mark aby som si švihla, že už iba ja chýbam na zastávke. Jasné to sa dalo čakať keď som mala menšie, lepšie povedaní väčšie meškanie. Na zástavku som prišla len tak, tak. So všetkými som sa privítala a mohli sme vyraziť smer škola. Pred školou sme ešte všetci čakali na Lucy, keďže ona nebýva na náš smer.
Prvú hodinu som mala biológiu, sedela som sama, pretože ostatný mali iné hodiny ako ja. Tesne po zvonení prišla do triedy profesor Siekela spolu s Jacobom. Hneď ako vošiel sa na mňa usmial. Videla som ako na neho pozerajú iné baby z triedy a dobre že už neslintali, prekvapilo ma, že mi to celkom aj vadilo. "Dobré ráno žiaci. Tak toto je Váš nový spolužiak. Tak dajte mi ten papier čo mám podpísať a predstavte sa nám" posledná veta už bola určená len pre Jacoba. Ako to dopovedala vyvalil oči a pozrel na mňa či to ten starý kôň myslel naozaj vážne. No ja som len bezmocne pokrčila ramenami. Zhlboka sa nadýchol a začal: "volám sa Jacob Martinéz a pochádzam z Mesi to je mesto v Arizone." začal a mne hneď napadlo prečo mi to nepovedal skôr. No ale teraz to riešiť nebudem. Ako som sa tak pozerala po triede došla mi jedna vec. Jediné voľné miesto bolo pri mne. Ale mne to nevadila bola som viac ako len rada. Veď budem sedieť s najkrajším chalanom na škole. Sama pre seba som sa usmiala a ako na doplnenie mojich myšlienok profesor povedal: "Choďte si sadnúť k slečne McCallan, pretože nikde inde nie je voľné miesto." Ani nestihol dopovedať a Jacob už bol pri mojej lavici s vrelým úsmevom na tvári. Hmm, milujem ten jeho úsmev, prebehlo mi mysľou a ja som sa zastavila nad tým, že ako môžem takto rozmýšľať. "Ahoj Natt, dúfam, že sa za včerajšok nehneváš. Naozaj nemôžem za to ako to skončilo." pozrel na mňa s úprimnosťou v očiach a ja som sa v tedy roztopila pod tým pohľadom. "Nič sa nestalo. Ja som tak trochu zaspala tak som si sms - ky prečítala až dnes." pozrela som naňho no v tom začal vysvetľovať učivo a ja som musela dávať pozor. Celý deň mi ubehol ako voda. Väčšinu hodín som mala s Jacobom ale aj s Embrym. Prišiel čas obeda a my sme si sadli k nášmu obvyklému stolu. Boli sme tu všetci David, Mark, Peter, Boris, Kevin, Lukas, Thom, Nick, Daphne, Lucy, Sophia, samozrejme ja a El. Asi o dve minúty na to k nám prišli aj Jacob a Embry. Najprv sa pozdravili mne a El. Akonáhle to urobili v celej jedálni bolo také ticho, že bolo počuť ako si pavúk tká svoju pavučinu v rohu miestnosti. "Ahojte" odzdravili sme s El naraz. "Asi by som vás mala predstaviť" povedala som a začala som ich predstavovať. "Tak toto je David, Mark, Peter, Boris, Kevin, Lukas, Thom, Nick, Daphne, Lucy a Sophia" postupne som začala ukazovať na moju partu. "A toto sú Jacob a Embry." Predstavila som ich. Baby sa iba pozdravili a pokračovali v jedle, no jedáleň aj naďalej bola v tichu všetci čakali ako zareagujú chalani. Tak samozrejme, že sa usmiali a hneď si začali podávať ruky ako starý známi. Potom z ničoho nič povedal Mark "Vás som už niekde videl, ale neviem kde to bolo" zamyslel sa "bolo to v piatok v Marocu ty tupelo" doplnil ho Dávid. Obed sme prešli v kľude len niekoľko ľudí sa otáčalo či sa im to naozaj nezdalo, alebo máme dvoch nových členov do partie. Celý deň som sa usmievala. Takú dobrú náladu som už dlho nemala. Po škole som sa ponáhľala domou. Keď som bola pri fontáne a lúčila som sa s El zastalo pred nami cudzie auto a vystúpili z neho dva pekný chalani. Nie tak strašne krásny ako bol Jacob. S nich išla hrôza, až strach. Prišli bližšie no v tom......
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Mám pridať kapitolu aj z pohľadu chalana?

Áno 50% (2)
Nie 50% (2)

Komentáře

1 julia julia | Web | 17. dubna 2013 v 14:20 | Reagovat

Wow!
To se mi četlo líp. :)))
Jinak hezk kapča. :)))

2 sasenka333 sasenka333 | Web | 17. dubna 2013 v 15:51 | Reagovat

[1]: Som rada že sa ti to páčilo :)

3 Samaja Samaja | Web | 17. dubna 2013 v 17:32 | Reagovat

Teda!!! Super! Já se tak těším na další... :)

4 julia julia | Web | 17. dubna 2013 v 17:58 | Reagovat

Není za co.
Pro tebe cokoli! :')

5 sasenka333 sasenka333 | Web | 17. dubna 2013 v 21:46 | Reagovat

[3]:Som rada že sa páči ďalšia by mala byť v piatok :-)

6 Clarush* Clarush* | Web | 18. dubna 2013 v 6:25 | Reagovat

Super! Těším se na další :D :)

7 sasenka333 sasenka333 | Web | 18. dubna 2013 v 9:44 | Reagovat

som rada že sa páči kapitola ďalšia by mala byť dnes :)

8 julia julia | Web | 18. dubna 2013 v 15:39 | Reagovat

Jo já ti to tam nastavím klidně jako ikonku. :)

9 Eipois Eipois | 25. června 2013 v 20:35 | Reagovat

no, já bohužel musim říct, že dál už to asi ani nedávám číst - ber to s humorem teda. :)) na to, že nemá ráda fifleny mi přijde jako největší fiflena ze všech :D jen samá párty cool a hezký borečci - hlavně aby měli svali :D pěkně nosánek nahoru, jejich parta je nejvíc cool :D  tj jak z béčkovýho americkýho filmu :))

líbilo by se mi leda kdyby tam teď přiletěli upíři/něco a udělali si z nich večeři a pak tam přišli nějací normální hlavní hrdinové.. :D a jestli Jacob je skutečně vlkodlak a nějaký holčině co ju viděl jednou píše "jak by se stalo něco zlé" a vrčí před ní, tak je štěně, teda, chci říct blb :D

nic ve zlém každopádně, mně to moc nesedlo, asi jako twilight :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama