Prvé poriadne stretnutie

26. prosince 2012 v 21:14 | Saška |  Tajomstvo vlkov

Nič v tomto príbehu nie je skutočné všetko je len moja fantázia.
je to moja prvá poviedka tak kritizujte ale s mierou ďakujem :)


Nikdy som neverila na nadprirodzené veci. Vždy som bol aza to, že kým neuvidím neuverím. Nemyslela som si, že môj život sa zmení za jedno obdobie o 180 stupňou.


Som Nataly McCallan, mám 18 rokov, hnedé vlasy a zelené oči. Som posledný rok na škole a asi by som chcela ísť na vysokú, no to som ešte nevedela čo si pre mňa život pripravil.
Bol deň ako každý iný, išla som domou zo školy s najlepšou kamarátkou El. Bol piatok a my sme sa dohadovali kam večer pôjdeme keď El z ničoho nič povedala "Natt, pozri akú značku má to auto" bolo to divné. Nikdy sme si nevšímali značky aut a tak som sa obzrela a uvidela značku "BOREC". značka na krásnom čiernom mercedese len tak svietila. Pri aute stál krásny, čo krásny asi ten najkrajší chlapec akého som kedy mohla vidieť a videla. Modré oči k hnedým vlasom nejako nepasovali, ale toto bola výnimka, keď ste sa zapozerali do tých prekrásnych očí mohli ste sa utopiť a to ste neboli ani vo vode. Pod bielym tielkom sa rysovalo nádherne vypracované, svalnaté telo. Biele nohavice so strieborným opaskom len doplňovali ten božský výzor. Vedľa bol asi jeho kamarát, ktorý bol oblečený rovnako len v čiernej farbe s vybíjaným opaskom. Pekný obraz dopĺňali ani nie dlhé blond vlasy a zelené oči, akých farbu som ešte nikdy na nikom nevidela. Navzájom si niečo pošepkali a vybrali sa smerom k nám. Nepočula som čo si povedali, veď sme boli od seba dobrých dvadsať metrov a zas až taký dobrý sluch nemám. Než stihli prísť k nám som podišla k El, lebo zostala stáť n a mieste ako prikovaná. Chlapci prišli k nám akurát sa nadychovali k niečomu čo chceli povedať keď v tom zazvonil hnedovlasému mobil. "Áno otec," zdvihol to s nechuťou. "Dobre, dobre hneď sme tam do piatich minút" odpovedal zložil mobil a pozrel sa ešte raz na mňa, otočil sa a aj s kamarátom odišli preč. Keď prechádzali okolo nás naznačil perami : VIDÍME SA EŠTE a odišli preč. Začala som sa obzerať, nevedela som či to patrilo mne no keď som nikoho nevidela uznala som že asi áno. "No tak El, poď lebo zmeškáme autobus." No nie som jediná, ktorá prežíva šok. Ale to je teraz jedno ledva sme stihli autobus.
"No kam pôjdeme večer? Je piatok čo keby sme išli do Maroca? Už sme tam neboli strašne dlho a ....... Natt? Natt? Natt počuvaš ma vôbec?" prebralo ma zo zasnenia o záhadnom chlapcovi. "Jaj, jasné môžeme a pôjdu aj ostatný?" spýtala som sa a El vedela že sa pýtam na zbytok partie. "Písala mi Bett že príde. Aj Lukas tam bude" začala vymenuvávať. "Určite aj Peter, Boris, Kevin, Daphne, Lucy, Sophia, Thom, a Nick" keď dokončila tak som hneď vedela, že dnešný večer sa určite nudiť nebudem. "Dobre tak o ôsmej pri fontáne tak nech prídu všetci." Povedala som a rozlúčili sme sa a každá sme si išli svojou cestou.


**** o pár hodín pozdejšie*****

Bolo šesť hodín a to pre mňa najvyšší čas hodiť si dobre teplý kúpeľ s penou, ktorý ja tak milujem. Po nejakej pol hodine (čo je u mňa rekord v krátkom čase) som sa začala prehrabávať v skrini a nevedela som nájsť nič na seba, keď mi zazvonil telefón. "Áno Ell, počúvam ťa." "Počkaj sekundičku." povedala a v tom som už nič nepočula. "Halo baby počujeme sa?" spýtala sa a v tom sa ozvalo zborové "Áno" a potom Ell pokračovala "no tak viem, že určite ani jedna neviete čo si obliecť. Tak som rozmýšľala, že by sme si mohli obliecť naše sukne s topmi nie??" jasné čierne mini sukne a čierno červené topi , červené opasky a čierne lodičky. Toto sme si kúpili naraz a spolu len tak zo srandy. "Natt?? Tak čo povieš spravíme to?" z môjho zamyslenia ma vytrhla otázka Lucy. "No jasné tak sme dohodnuté. Vidíme sa o ôsmej." Rozlúčili sme sa. Obliekla som si čo sme sa dohodli. Dala som si make - up, špirála a linka mi pekne zvýraznili moje modré oči. Vlasy som si vyfúkala, vyžehlila a nechala voľne padnuté na pleciach. Po mojích úpravách som sa pozrela na mobil a zistila som, že už je trištvrte na osem a ja stíham len tak tak. Ešte že mám fontánu len päť minút cesty. Obula som si lodičky a vyrazila som, no ešte pred tým som si ešte do kabelky zobrala telefón, peňaženku a kľúče od domu, pozdravila som maminku a vyrazila som.
Bolo osem desať a my sme už boli pred Marocom. Celá moja partia, či ako by ste to nazvali. V meste Fall v štáte Oregon, s počtom obyvateľom 2000, kde pritom je mladých ľudí 500 sme najväčšia skupina. Nie jeden človek sa k nám chcel pridať, no my k sebe hocikoho len tak nepustíme. No ale to som už odbočila od témy. Tak stojíme pred Marocom a mne sa zdalo že som videla presne to isté auto ako dnes poobene pred stanicou a tak som drgla do Ell aby som si bola istá či je to tak. "Ell nie je to to auto čo poobede?" spýtala som sa a nenápadne ukázala na auto. "No...asi...neviem....ani ho poriadne nevidím." Povedala Ell a pokrčila ramenami. Našťastie si nikto nevšimol našho malého rozhovoru a tak sme pokračovali ďalej.
Po schodoch nás pustili s Ellprvé lebo je to u nás zvyk. Všade ideme prvé my. Prišli sme k tvom vyhadzovačom a poviem vám pravdu kebyže sa s nimi nepoznám tak sa ich aj bojím. "Ahoj David, Mark" pozdravili sme sa im. "Natt, Ell tak radi vás vidíme." A už som sa ocitla vo veľkom medveďom objatí. Všetci naši chalani sú tak povediac pekný medvedi. Sú poriadne vypracovaný a aj dobre stavaný. "Škoda, že dnes robíte mohli sme sa super zabaviť." Povedala som po našom zvýtaní. Najprv pozreli jeden na druhého a potom na mňa ,,Ale my robíme len do desiatej potom nás striedajú a inak box sme vám dali obsadiť ten čo vždy. Neopite sa kým prídeme." Povedali a my sme išli dnu. Ani sme sa nestihli poriedne usaď a už pri nás stál ryšavovlasý chlapex s hnedými očami v modrých rifliach a firemnom tričku. ,,Ahoj ja som Dick a budem vás obsluhovať. Tak čo si objednáte?" no veľmi pekne na nás začal. Všetci pozreli mojím smerom a ja som už vedela koľká bije. Ide sa na objednávanie. ,, Chalanom dones vodku radšej hneď dve kolá a nám dievčatám hrušky a k tomu šetkým sprite." Nadiktovala som objednávku a Dick odišiel.asi po desiatich minútach nám doniesol našu objednávku a chalani sa zhodli v tom, že to bolo dosť rýchle. Ani nieo pol hodinu na to sa s nami prišiel podraviť DJ a ja som sa skoro zadrhla so spritom. Za ním nestál nik iný ako náš modrookí chapec s poobedia a pri jeho boku bol aj jeho spoločník. Všetci sa na mňa pozreli s otázkou v očiach len v očiach Ell som videla isté pochopenie. ,, som v pohode len mi trošku zabehlo." Povedala som a hneď som sa postavila a odišla na vzduch. Pozrela som na Marka a Davida a išla som ďalej ani som sa nezastavovala. Prišla som k jednej lavičke a sadla som si aj keď je jún tak predsa sa v noci trošičku ochladilo a ja som si ani nezobrala bundu z vnútra. Nevadí idem naspäť veď nemôžem reagovať ako malé dieťa. A čo to vlastne so mnou je? Nikdy som sa takto nesprávala keď som videla nejakého chalana.postavila som sa z lavičky a narazila som do niekoho. Veď jasné ako bždy nepozerala som sa pod nohy. A predomnou nestál nik iný ako ten najkrajší anjel (tak som už stihla pomenovať chlapca z poobedia) akého som kedy videla.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Simča Simča | E-mail | Web | 26. prosince 2012 v 21:53 | Reagovat

Ahoj, väčšinu vecí na blogu ani ja neviem, (veľa vecí mi robí mladšia sestra) ale ak budem vedieť, tak rada pomôžem :) :) dopredu však upozorňujem, že reklamy nerobím. Ale s čímkoľvek iným pomôžem. Napíš mi najlepšie na mail : dsimcad@gmail.com

2 Clarush* Clarush* | Web | 3. dubna 2013 v 11:43 | Reagovat

Hezký :) Spřáteluješ?

3 Alexa Alexa | Web | 27. dubna 2013 v 10:15 | Reagovat

Píšeš pekne :)) a ak má niekto záujem, tiež môže skočiť na môj blog. Tiež som začala písať. Chcem však upozorniť, že toto nie je reklama :)

4 Scriptie*13* Scriptie*13* | 5. května 2013 v 10:13 | Reagovat

Heh... Jak jsem slíbila, dala jsem se do čtení. A nebyla bych to já, abych k tomu něco nedodala. Slovenskou gramatiku sice neznám, ale zmátlo mě, že v tom příběhu píšeš, že hrdinka má zelený oči (na začátku), a když se maluje, tak má modré oči. Jaké teda má? :D

5 sasenka333 sasenka333 | Web | 7. května 2013 v 16:12 | Reagovat

[4]: ups asi menšia chybička sa stala mrzí ma to :) ale som rada že si to aspoň niekto všimol lebo ja nie, a nemá mi to ani kto opravovať vieš:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama